Je bežnou súčasťou nielen u dospelých, ale častejšie aj už u mladých ľudí. Stres.
Sám o sebe však nie je zlý. Ide o prirodzenú reakciu nášho tela, ktorá nás má mobilizovať, aby sme sa vedeli vysporiadať s hrozbou. V minulosti hlavne v podobe útočníka, aby naši predchodcovia vedeli prežiť.
Našťastie, v dnešnom modernom svete si už nemusíme dávať pozor, či na nás niekto alebo niečo zaútočí, avšak stresová reakcia nám ostala. Problém je v tom, že stres sa v dnešnom svete skrýva takmer za všetkým od peňazí, školy, situácie v krajine, po vzťahy či prácu.
Ako sa s ním vysporiadať? Dozviete sa v tomto článku.
Čo je to stres?
Stres je situácia, ktorá v našom tele spúšťa určitú biologickú reakciu. Ak vycítite hrozbu alebo veľkú výzvu, začne vám stúpať hladina hormónov a rôznych chemických látok.
Stres je tiež spúšťačom reakcie, ktorá je známa pod pojmom „útok alebo útek“. Počas nej teda začneme proti stresovej situácii bojovať alebo pred ňou jednoducho „utečieme“. Po prekonaní tejto reakcie by sme nášmu telu mali dopriať odpočinok, pretože nadmerný stres môže mať negatívny vplyv na naše dlhodobé zdravie.
Sú všetky formy stresu zlé?
Stres nemusí byť zlý. Vďaka nemu dokázali prežiť naši predkovia (lovci a zberači) a rovnako dôležitý je aj v dnešnom svete. Zdraviu prospešný je napríklad vtedy, keď nám pomôže vyhnúť sa nehode, stihnúť šibeničný termín alebo konať rozumne v chaotickej situácii.
Občasný stres dnes postihuje každého z nás. Zaujímavosťou však je, že jedného človeka môže stresovať to, čo druhého nestresuje. Typickým príkladom je vystupovanie na verejnosti. Pre niekoho je to príjemné vzrušenie, zatiaľ čo iný môže mať z toho obrovskú trému.
Stres však vo svojej podstate nemusí byť iba zlý. Napríklad váš svadobný deň môžete považovať za príjemnú formu stresu.
Nezabúdajte však na to, že pod vplyvom stresu by sme nemali byť dlhodobo. Ak ste už teda zvládli reakciu „útoku alebo úteku“, doprajte si odpočinok a uvoľnite si svaly. Dbajte tiež na to, aby sa vám spomalilo dýchanie a s ním aj srdcová frekvencia. Vaše telo by sa krátko nato malo vrátiť do svojho prirodzeného stavu a nemalo by byť poznačené žiadnymi dlhotrvajúcimi následkami.
Na druhej strane však existujú silné, časté alebo chronické formy stresu, ktoré nám veľmi často poškodzujú fyzické či psychické zdravie.
Takouto formou stresu trpí čím ďalej tým viac ľudí. Počas jedného prieskumu až 80 percent opýtaných Američanov uviedlo, že sa u nich za posledný mesiac prejavoval aspoň jeden príznak stresu. 20 % z nich navyše dodalo, že sú vystavení silnému stresu.
Náš život nie je vždy jednoduchý a stres z neho úplne neodstránime. Potešujúcou správou však je, že sa ho môžeme naučiť zvládať.
Odporúčané čítanie: Overené spôsoby ako zvládať stres v praxi
Definícia stresu
Stres je bežnou biologickou reakciou na potenciálne nebezpečnú situáciu. Keď sa ocitnete pod vplyvom stresom, začne vám v tele stúpať hladina rôznych chemických látok a hormónov (napríklad adrenalínu a kortizolu).
Krátko nato nastáva zrýchlenie pulzu a zvýši sa vám aj prietok krvi do svalov a dôležitých orgánov. Takáto reakcia vám dodá energiu a začnete mať aj zvýšené vedomie, vďaka ktorému sa budete môcť sústrediť na naliehavé potreby danej situácie.
Stresové hormóny
Počas nebezpečnej situácie sa nám aktivuje spodná časť medzimozgu (hypotalamus). Tá začne vysielať nervové a hormonálne signály do nadobličiek, ktoré následne vyprodukujú veľké množstvo hormónov.
Vďaka nim sa dokážeme lepšie pripraviť na nebezpečenstvo a zvýšia nám aj šancu na prežitie.
Adrenalín
Jedným z týchto hormónov je adrenalín (epinefrín), ktorý sa zvykne označovať aj ako hormón boja alebo úteku. Tento hormón v priebehu niekoľkých sekúnd dokáže:
- zrýchliť pulz,
- zrýchliť dýchanie,
- uľahčiť svalom využívať glukózu,
- zúžiť cievy (vďaka čomu nám krv bude prúdiť priamo do svalov),
- stimulovať potenie,
- znížiť produkciu inzulínu.
Všetky tieto účinky adrenalínu nám pomáhajú lepšie zvládnuť stres. Časté návaly tohto hormónu však môžu mať za následok:
- poškodenie ciev,
- vysoký krvný tlak alebo hypertenziu,
- zvýšené riziko infarktu a mozgovej porážky,
- bolesti hlavy,
- úzkostné stavy,
- nespavosť,
- zvýšenie telesnej hmotnosti.
Aj napriek tomu, že adrenalín je dôležitý, nepovažuje sa za hlavný stresový hormón. Tým je kortizol.
Stres a kortizol
Kortizol je hlavným stresovým hormónom, ktorý v našom tele hrá počas nebezpečných situácii významnú úlohu. Dokáže napríklad:
- zvýšiť obsah glukózy v krvi,
- pomôcť mozgu efektívnejšie využívať glukózu,
- zvýšiť dostupnosť látok, ktoré sú dôležité pre obnovu tkanív,
- obmedziť funkcie, ktoré nie sú v život ohrozujúcej situácii dôležité,
- zmeniť imunitnú reakciu,
- narušiť reprodukčný systém a proces rastu,
- zapôsobiť na časti mozgu, ktoré ovládajú náš strach, motiváciu a náladu.
Tým, že ide o kortikosteroid, dokáže ovplyvňovať takmer akúkoľvek sústavu v tele.
Vďaka týmto funkciám kortizolu sa môžete efektívnejšie vyrovnať s vysoko stresujúcou situáciou. Takýto proces je bežný a zároveň aj nevyhnutný pre naše prežitie.
Ak však hladina kortizolu zostane príliš dlho vysoká, začne mať negatívny vplyv na naše zdravie. Môže mať za následok:
- zvýšenie telesnej hmotnosti,
- vysoký krvný tlak,
- spánkové problémy,
- nedostatok energie,
- vznik cukrovky druhého typu,
- osteoporózu,
- obnubiláciu (mrakotné stavy) a problémy s pamäťou,
- oslabenie imunitného systému (vďaka čomu budete náchylnejší na infekcie),
- výkyvy nálad.
Odporúčané čítanie: Všetko, čo potrebujete vedieť o stresovom hormóne kortizole
Fázy stresu
Fyzické účinky stresu už pravdepodobne poznáte. Teraz sa však pozrieme na jeho fázy, ktoré sú v psychológií známe pod pojmom všeobecný adaptačný syndróm. Jeho fázy vám pomôžu lepšie pochopiť, ako stres vplýva na vaše telo.
Všeobecný adaptačný syndróm?
Všeobecný adaptačný syndróm je trojstupňový proces, ktorý opisuje, aké fyziologické zmeny sa v našom tele počas stresu odohrávajú. Teóriu tohto syndrómu vypracoval lekár a výskumník Hans Selye. Počas experimentu uskutočneného na McGillovej univerzite v Montreale sa mu podarilo zistiť, že u potkanov, ktorí sú pod vplyvom stresu, sa v telách odohrávajú rôzne fyziologické zmeny.
V priebehu ďalších štúdií dospel k záveru, že tieto zmeny nevznikajú samé od seba, ale že sú typickou reakciou na stres. Selye následne rozdelil reakcie na stres do troch fáz: fáza poplachu, rezistencie a vyčerpania. Vďaka pochopeniu týchto fáz a ich vzájomných súvislostí budete lepšie zvládať stresové situácie.
Fázy všeobecného adaptačného syndrómu
Fáza poplachu
Do fázy poplachu zaraďujeme symptómy, ktoré sa v našom tele prejavujú v počiatočnom štádiu stresu. Typickým príkladom je už spomínaná fyziologická reakcia „úteku alebo úteku“.
Vďaka tejto prirodzenej reakcii sa dokážeme lepšie pripraviť na útek alebo ochranu pred nebezpečnými situáciami. Počas fázy poplachu sa nám zvyšuje pulz a sekrécia stresového hormónu (kortizolu). Následne naše nadobličky začnú vylučovať aj nadmerné množstvo adrenalínu, ktorý nám dodá energiu.
Fáza rezistencie
Po počiatočnom šoku zo stresovej udalosti a po prekonaní reakcie „útoku alebo úteku“ sa organizmus obnovuje. Postupne sa teda znižuje sekrécia kortizolu a začína sa nám normalizovať pulz a krvný tlak. Ľudské telo si však aj v tejto fáze zotavenia udržuje stav pohotovosti. Po prekonaní stresu sa organizmus obnovuje dovtedy, kým sa nám nevrátia pôvodné hodnotu krvného tlaku, pulzu a hormónov.
Niektoré stresové situácie však môžu pretrvávať aj dlhšiu dobu. Ak tieto situácie nevyriešite, začne si vaše telo zvykať na stav pohotovosti, a tým pádom sa aj naučí žiť s vyššou úrovňou stresu. V organizme sa počas fázy rezistencie odohrávajú zmeny, ktoré si človek ani neuvedomuje.
Hodnoty krvného tlaku sú aj naďalej vysoké a nadobličky pokračujú vo vylučovaní stresového hormónu. Máte pocit, že stres zvládate dobre, no fyziologické prejavy stresu na tele hovoria o opaku. Keď táto fáza trvá príliš dlho a nedoprajete si počas nej oddych, nastáva fáza vyčerpania.
Fáza rezistencie sa prejavuje:
- podráždenosťou,
- frustráciou,
- zhoršenou koncentráciou.
Fáza vyčerpania
Fáza vyčerpania vzniká v dôsledku dlhotrvajúceho alebo chronického stresu. Dlhodobé vystavenie stresu nám môže vyčerpať fyzické, emočné a duševné zdroje, a tým pádom už naše telo nebude mať silu proti nemu bojovať. Počas tejto fázy sa už človek často vzdáva a začína mať pocit, že jeho situácia je beznádejná. Príznakmi vyčerpania sú:
- únava,
- vyhorenie,
- depresie,
- úzkostné stavy,
- znížená stresová tolerancia.
Fyzické účinky tejto fázy tiež oslabujú imunitný systém, a preto nám aj zvyšujú riziko výskytu rôznych chorôb.
Všeobecný adaptačný syndróm nie je jediné vysvetlenie stresu a jeho fáz, no pre bežných ľudí, je veľmi aplikovateľné, aby ho ľahko pochopili. Ak viete dobre po anglicky, odporúčame pozrieť tento voľne dostupný úvod do psychológie, kde nájdete aj ďalšie koncepty a prístupy k stresu.
Fyziologické prejavy – ako sa prejavuje stres v tele?
Centrálna nervová a endokrinná sústava
Centrálna nervová sústava (CNS) má na starosti reakciu „útoku alebo úteku“. Hypotalamus vyšle z mozgu signál do nadobličiek, aby začali uvoľňovať stresové hormóny – adrenalín a kortizol. Tieto hormóny nám následne zvýšia pulz a pošlú krv do oblastí, ktoré ju v mimoriadnej situácii najviac potrebujú (napríklad do svalov, srdca a ďalších dôležitých orgánov).
Po prekonaní strachu nám hypotalamus vráti centrálnu nervovú sústavu do normálneho stavu. Ak sa mu to však nepodarí alebo ak sa stresora nezbavíme, bude reakcia „útoku alebo úteku“ aj naďalej pokračovať.
Chronický stres má negatívny dopad aj na naše správanie. Ľudia, ktorí ním trpia, sa prejedajú (alebo jedia veľmi málo), užívajú alkohol, drogy a sú aj sociálne izolovaní.
Dýchacia a obehová sústava
Stresové hormóny ovplyvňujú aj činnosť dýchacej a obehovej sústavy. V priebehu stresovej reakcie máme zrýchlené dýchanie, pretože sa nám zvyšuje cirkulácia okysličenej krvi. Toto je zároveň aj najbežnejší fyziologický prejav.
Ak už trpíte dýchacími problémami (napríklad astmou alebo emfyzémom pľúc), tak vám stres môže dýchanie ešte viac sťažiť.
Okrem toho nám počas stresu aj rýchlejšie pumpuje srdce. Stresové hormóny najprv zúžia cievy a následne nám začnú do svalov odvádzať ešte viac kyslíka. Ten nám dodá silu na to, aby sme začali proti stresu bojovať. Táto reakcia však vedie aj k zvýšeniu krvného tlaku.
Naše srdce teda počas častého alebo chronického stresu musí dlhšiu dobu ťažko pracovať. Vysoký krvný tlak nám zvyšuje riziko vzniku mozgovej porážky alebo infarktu.
Tráviaca sústava
V stresovej situácii pečeň vylučuje krvný cukor (glukózu), ktorý nám dodáva energiu. Počas chronického stresu však ľudské telo nemusí byť schopné takýto nával glukózy zužitkovať. O chronickom strese je navyše známe, že nám môže spôsobiť cukrovku druhého typu.
Na činnosť tráviacej sústavy majú negatívny vplyv aj stresové hormóny, zrýchlené dýchanie a zvýšený pulz. Stres nám totiž zvyšuje hladinu žalúdočných štiav, ktoré sú častým spúšťačom pálenia záhy alebo gastroezofageálneho refluxu. Mnohí ľudia sa tiež domnievajú, že stres vedie k vzniku vredov. To však nie je celkom pravda, pretože vredy nám zvykne spôsobovať baktéria H. pylori. Stres však môže vyvolať ich bolesť a zvyšuje aj riziko ich výskytu.
Stresová reakcia navyše negatívne pôsobí na pohyb potravy. Vystresovaní ľudia majú preto často hnačky alebo trpia zápchou. Okrem toho nám môže spôsobiť aj žalúdočné nevoľnosti, vracanie a bolesti žalúdka.
Pohybová sústava
Naše svaly sú počas stresu napnuté, pretože nás chránia pred zranením. Ak si po prekonaní stresovej situácie doprajete relax, zvyknú sa uvoľniť. Problém však nastáva vtedy, keď žijete v neustálom strese. V tomto prípade sú totiž svaly celý čas stuhnuté a môžu vám spôsobiť bolesť hlavy, chrbta, ramien alebo celého tela. Takáto bolesť je tiež častou príčinou zmeny životného štýlu. Mnohí ľudia, ktorí ňou trpia, prestávajú cvičiť a veľmi často tiež siahajú po analgetikám.
Sexualita a rozmnožovacia sústava
Stres je vyčerpávajúci pre telo i myseľ. Keď teda žijete v neustálom strese, môže sa stať, že sa vám zníži sexuálna túžba. Je síce pravda, že počas krátkodobého stresu sa u mužov zvyšuje produkcia testosterónu, no takýto účinok nezvykne dlho trvať.
Ak sú už stresu vystavení dlhšiu dobu, môže ich hladina testosterónu začať klesať. Stres navyše u mužov narúša produkciu spermii a vedie aj k vzniku erektílnej dysfunkcie alebo impotencie. Chronický stres tiež zvyšuje riziko infekcie mužských pohlavných orgánov (napríklad prostaty alebo semenníkov).
U žien zas môže narušiť menštruačný cyklus. Mnohé z nich majú preto v dôsledku stresu nepravidelnú, silnejšiu a bolestivejšiu menštruáciu. O chronickom strese je navyše známe, že zhoršuje fyzické symptómy menopauzy.
Imunitný systém
Stres stimuluje imunitný systém, čo by malo byť počas urgentných situácií pre nás plusom. Takáto stimulácia pomáha liečiť rany a dokáže nás ochrániť aj pred vznikom rôznych infekcií.
Stresové hormóny však postupom času začínajú imunitný systém oslabovať, a tým pádom nám aj zhoršujú imunitnú reakciu organizmu. Ľudia trpiaci chronickým stresom sú teda náchylnejší na chrípku, nádchu a na mnohé ďalšie vírusové a infekčné ochorenia. Okrem toho nám stres výrazne sťažuje liečbu úrazov a už existujúcich chorôb.
Ďalšie prejavy stresu
Stres sa prejavuje rôzne. Môže mať fyzické, emočné a kognitívne.
Medzi jeho najčastejšie symptómy však môžeme zaradiť:
- chronické bolesti,
- insomniu alebo iné spánkové problémy,
- znížený sexuálny apetít,
- tráviace ťažkosti,
- prejedanie sa alebo stratu chuti do jedla,
- zhoršenú koncentráciu a ťažkosti pri rozhodovaní sa,
- únavu.
Okrem toho sa počas stresu môžeme cítiť zdrvene, podráždene alebo vystrašene. Mnoho ľudí tiež v stresových situáciách častejšie siaha po alkohole alebo cigaretách.
Dôsledkov stresu je však oveľa viac. Americký inštitút pre stres uvádza až 50 symptómov.
Odporúčané čítanie: Najčastejšie príznaky stresu, pred ktorými by ste sa mali mať na pozore
Bolesti hlavy zo stresu
Stres môže byť spúšťačom tenznej bolesti hlavy, ktorá vzniká v dôsledku napnutého svalstva tváre, krku a hlavy. Tenzná bolesť hlavy sa prejavuje niektorým z nasledujúcich príznakov:
- miernou až stredne silnou tupou bolesťou hlavy,
- tlakom v oblasti čela,
- citlivosťou temena a čela.
Na vzniku tejto bolesti sa okrem stresu môžu podieľať aj iné faktory. Najčastejšie však býva spôsobená úzkostnými stavmi alebo emocionálnym stresom.
Zajedanie stresu
Mnohí vystresovaní ľudia jedia aj vtedy, keď nie sú hladní. Počas stresu teda môžete zjesť všetko, čo okolo seba vidíte, rabovať v noci chladničku alebo jesť viac než obvykle. Toto správanie je však častejšie u žien a u ľudí, ktorí už majú nadváhu.
Pod vplyvom stresu tiež siahame po nezdravých potravinách, a tým pádom aj prijímame viac kalórií. Takéto prejedanie následne vedie k rýchlemu prírastku hmotnosti a môže nám spôsobiť aj ďalšie zdravotné problémy. Jedlo však vašu stresovú situáciu nevyrieši.
Ak teda zvyknete stres zajedať, odporúčame vám vyskúšať inú stratégiu na jeho zvládanie.
Stres a úzkostné stavy
Stres ide ruka v ruke s úzkosťou. Stres vzniká v dôsledku požiadaviek, ktoré sú kladené na náš mozog a telo. Úzkostné stavy nás zas trápia vtedy, keď sme znepokojení, vystrašení alebo máme z niečoho obavy.
Ich spúšťačom však môže byť aj epizodický alebo chronický stres.
Stres má v kombinácii s úzkostnými stavmi oveľa horší dopad na naše zdravie. Tieto dva rizikové faktory nám zvyšujú riziko výskytu:
- vysokého krvného tlaku,
- srdcových chorôb,
- cukrovky,
- panickej poruchy,
- depresie.
Stres a úzkosť sa dajú liečiť. V súčasnosti už existuje mnoho možnosti a stratégií, ktoré vám ich pomôžu poraziť.
Na začiatku liečby by ste mali navštíviť obvodného lekára, ktorý vám urobí vyšetrenie, a následne odporúči vhodného terapeuta. Ak ste už premýšľali o tom, že by ste si ublížili sebe alebo niekomu inému, okamžite vyhľadajte pomoc.
Typy stresu
Odborníci dnes rozlišujú niekoľko druhov stresu. Medzi najznámejšie z nich patria:
- akútny stres,
- epizodický akútny stres,
- chronický stres.
Akútny stres
Akútny stres postihuje každého z nás. Je to okamžitá reakcia organizmu na novú a náročnú situáciu. S týmto typom stresu sa stretávame napríklad vtedy, keď tesne unikneme dopravnej nehode.
Akútny stres však môže vzniknúť aj z niečoho, čo si užívame. Je to trochu desivý, ale zároveň aj vzrušujúci pocit, ktorý zažívame na horskej dráhe alebo vtedy, keď sa lyžujeme na strmom svahu.
Akútny stres je pre nás prospešný a nezvykne nám ubližovať na zdraví. Vďaka nemu sa totiž organizmus a mozog môžu naučiť, ako v budúcnosti čo najlepšie reagovať na veľmi stresujúce situácie.
Keď akútny stres prekonáme, vráti sa naše telo do pôvodného stavu.
Problém však nastáva vtedy, keď sa ocitneme v ohrození života. Vtedy sme totiž vystavení silnému akutnému stresu, ktorý nám môže spôsobiť posttraumatickú stresovú poruchu alebo inú duševnú chorobu.
Epizodický akútny stres
Epizodický akútny stres postihuje ľudí, ktorí pravidelne trpia akútnym stresom.
Nastáva napríklad vtedy, keď máte často obavy z toho, že sa stane niečo zlé. V takejto situácii sa nám život zdá chaotický a máme pocit, že prežívame jednu krízu za druhou.
Epizodickým akútnym stresom však zvyknú trpieť aj ľudia, ktorí vykonávajú stresujúce povolania (napríklad hasiči, sudcovia alebo policajti).
Podobne ako silný akútny stres, aj tento typ stresu nám môže narušiť fyzické a psychické zdravie.
Chronický stres
Ak ste už dlhšiu dobu pod silným tlakom, tak pravdepodobne trpíte chronickým stresom. Takýto dlhodobý stres má veľmi často negatívny vplyv na naše zdravie. Môže nám spôsobiť:
- úzkostné stavy,
- kardiovaskulárne ochorenia,
- depresie,
- vysoký krvný tlak,
- oslabenie imunitného systému.
Chronický stres je tiež častým spúšťačom bolesti hlavy, žalúdočných nevoľností a spánkových problémov.
Príčiny stresu
Akútny alebo chronický stres postihuje napríklad ľudí, ktorí:
- boli svedkami prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej človekom,
- trpia chronickou chorobou,
- sa vyliečili zo život ohrozujúceho ochorenia alebo prežili nebezpečnú nehodu,
- sa stali obeťou trestného činu,
- zažívajú rôzne rodinné problémy, ako napríklad:
- domáce násilie,
- nešťastné manželstvo,
- zdĺhavé rozvodové konanie,
- uväznenie vlastného dieťaťa,
- opatrujú milovanú osobu, ktorá trpí chronickým ochorením (napríklad demenciou),
- žijú v chudobe alebo bez domova,
- vykonávajú nebezpečné povolanie,
- trávia v práci veľa hodín, neudržiavajú si rovnováhu medzi prácou a voľným časom alebo majú prácu, ktorú neznášajú,
- sú povolaní do vojenskej služby.
Nezabúdajte však na to, že dlhodobý stres má veľmi často negatívny vplyv na naše celkové zdravie. Každú stresovú situáciu teda musíte čo najskôr zvládnuť.
Zoznam príčin stresu je prakticky nekonečný, pretože každému z nás ho môže spôsobovať niečo iné.
Jedna vec je ale istá. Pre ľudí je práca jedným z najväčších spúšťačov stresu.
Stres v práci
V práci zažívame množstvo situácií, ktoré nám spôsobujú príležitostný alebo chronický stres.
Pracovný stres môže vzniknúť vtedy, keď:
- máte pocit nedostatku kontroly nad situáciou,
- vykonávate prácu, ktorú neznášate, a nemáte možnosť zmeniť zamestnanie,
- musíte robiť prácu niekoho iného,
- máte konflikt s kolegom,
- ste prepracovaní alebo sú na vás kladené vysoké nároky.
Ak teda nenávidíte svoje zamestnanie alebo musíte veľa pracovať, stresu sa pravdepodobne nevyhnete. V takomto prípade vám odporúčame zmeniť zamestnanie alebo sa pokúsiť nájsť rovnováhu medzi prácou a voľným časom.
Stres však k niektorým povolaniam jednoducho patrí. Napríklad takí záchranári musia počas zásahov veľmi často riskovať svoje životy. O nič lepšie na tom nie sú ani zdravotné sestry alebo doktori, ktorí dennodenne bojujú o životy cudzích ľudí. Nájdenie správnej rovnováhy a zvládnutie pracovného stresu je veľmi dôležité pre udržanie duševného zdravia.
Manažment stresu
Stresu sa nikdy úplne nezbavíme. Je neodmysliteľnou súčasťou našich životov a v niektorých situáciách môže byť dokonca aj zdraviu prospešný.
Pomocou manažmentu stresu sa ho však môžeme naučiť zvládať. Zo začiatku by ste si mali urobiť zoznam stresorov (t. j. veci, ktoré vám spôsobujú stres). Následne sa zamyslite, či by ste sa niektorým z nich nemohli vyvarovať. Keď ste prišli na to, že nie všetkým stresorom sa dokážete vyhnúť, musíte si nájsť spôsob, ako ich zvládať.
Vďaka správnemu manažmentu stresu sa budete lepšie cítiť a zníži sa vám aj riziko výskytu niektorých chorôb.
Nižšie uvádzame niekoľko krokov, ktoré vám pomôžu lepšie zvládať stres:
- začnite sa zdravo stravovať,
- každú noc si doprajte 7 až 9 hodín kvalitného spánku,
- pravidelne cvičte,
- snažte sa konzumovať čo najmenej kofeínu a alkoholu,
- stretávajte sa s ľuďmi, ktorí vás podporia (v prípade potreby môžete podporiť aj vy ich),
- nájdite si čas na oddych, relaxáciu a starostlivosť o svoje zdravie,
- osvojte si meditačné techniky (napríklad hlboké dýchanie alebo mindfulness).
Ak stres nezvládate alebo vás okrem neho trápia aj depresie či úzkostné stavy, odporúčame vám čo najskôr navštíviť lekára, ktorý vám nasadí vhodnú liečbu.