Stres je definovaný ako stav psychického alebo emočného napätia spôsobeného nepriaznivými okolnosťami.
Väčšina ľudí ho vo svojom živote skôr či neskôr zažije. Jedna štúdia dokonca zistila, že až 33% dospelých zažíva vysokú úroveň vnímaného stresu (1).
Tento stav je spojený s dlhým zoznamom fyzických a psychických príznakov.
V tomto článku vám predstavíme 11 bežných príznakov stresu.
Akné
Keď sa niektorí ľudia cítia vystresovaní, dotýkajú sa tváre častejši a práve vďaka tomu sa šíria baktérie a prispievajú k rozvoju akné.
Niekoľko štúdií tiež potvrdilo, že akné môže súvisieť s vyššou úrovňou stresu.
Jedna štúdia merala stav akné u 22 ľudí pred a počas skúšky. Zvýšená hladina stresu v dôsledku skúšky bola spojená s horším stavom akné (2).
Ďalšia štúdia uskutočnená na 94 tínedžeroch zistila, že vyššia úroveň stresu bola spojená s horším stavom akné, najmä u chlapcov (3).
Tieto štúdie ukazujú asociáciu, ale nezohľadňujú ďalšie faktory, ktoré môžu akné ovplyvňovať. Je potrebný ďalší výskum zameraný na skúmanie súvislostí medzi akné a stresom.
Medzi ďalšie potenciálne príčiny akné patria okrem stresu aj hormonálne zmeny, baktérie, nadmerná tvorba mazu a upchatie pórov.
Odporúčame na stres | ||
Stressfix  |
| |
Bolesti hlavy
Mnoho štúdií zistilo, že stres môže prispievať k bolestiam hlavy, stavu charakterizovanému bolesťou v oblasti hlavy alebo krku.
Jedna štúdia s 267 ľuďmi s chronickými bolesťami hlavy zistila, že rozvoju chronickej bolesti hlavy predchádzala stresujúca udalosť v asi 45% prípadov (4).
Väčšia štúdia ukázala, že ľudí so zvýšenou intenzitou stresu bolela hlava viackrát za mesiac (5).
Ďalšia štúdia skúmala 150 vojenských príslušníkov na klinike zameranej na bolesti hlavy a zistila, že 67% pacientov uviedlo, že ich bolesti hlavy boli vyvolané stresom, čo je v súčasnosti druhý najbežnejší spúšťač (6).
Medzi ďalšie bežné spúšťače bolesti hlavy patrí nedostatok spánku, konzumácia alkoholu a dehydratácia.
Chronická bolesť
Bolesti sú bežným problémom, ktorý môže vzniknúť zo zvýšenej úrovne stresu.
Jedna štúdia pozostávajúca z 37 tínedžerov s kosáčikovitou anémiou zistila, že vyššia úroveň denného stresu bola spojená so zvýšením úrovne bolesti ešte v ten istý deň (7).
Ďalšie štúdie preukázali, že zvýšené hladiny stresového hormónu kortizolu môžu súvisieť s chronickými bolesťami.
Jedna štúdia porovnávala 16 ľudí s chronickými bolesťami chrbta s kontrolnou skupinou. Zistilo sa, že pacienti s chronickými bolesťami mali vyššiu hladinu kortizolu (8).
Ďalšia štúdia ukázala, že ľudia s chronickými bolesťami mali vyššiu hladinu kortizolu vo vlasoch, čo je indikátor dlhotrvajúceho stresu (9).
Tieto štúdie ukazujú istú asociáciu, ale existujú aj ďalšie rozhodujúce faktory. Nie je jasné, či stres prispieva k chronickej bolesti alebo naopak, alebo či existuje ďalší faktor, ktorý spôsobuje oba stavy.
Okrem stresu existuje mnoho ďalších faktorov, ktoré môžu prispievať k chronickej bolesti, vrátane stavov ako je starnutie, zranenia, zlé držanie tela a poškodenie nervov.
Častá choroba
Ak máte pocit, že neustále bojujete s posmrkávaním, možno za to môže stres.
Stres môže mať vplyv na váš imunitný systém a môže spôsobiť zvýšenú náchylnosť na infekcie.
V jednej štúdii bolo 61 starších dospelých zaočkovaných proti chrípke. Zistilo sa, že pacienti s chronickým stresom majú oslabenú imunitnú odpoveď na vakcínu, čo naznačuje, že stres môže súvisieť so zníženou imunitou (10).
V inej štúdii bolo 235 dospelých ľudí kategorizovaných do skupiny s dlhodobým a krátkodobým stresom. Počas šesťmesačného obdobia zaznamenali pacienti v skupine s dlhodobým stresom o 70% viac infekcií dýchacích ciest a mali takmer o 61% viac príznakov ako skupina s krátkodobým stresom (11).
Jedna analýza rozoberajúca 27 štúdií ukázala, že stres súvisel so zvýšenou náchylnosťou na rozvoj infekcie horných dýchacích ciest (12).
Na pochopenie zložitej súvislosti medzi stresom a imunitou je potrebný ďalší výskum.
Pokiaľ ide o imunitu, stres je iba jednou časťou skladačky. Oslabený imunitný systém môže byť tiež dôsledkom nesprávnej stravy, fyzickej nečinnosti a určitých porúch imunodeficiencie, ako je leukémia a mnohopočetný myelóm.
Znížená energia a nespavosť
Dlhotrvajúci stres môže spôsobiť chronickú únavu a znížiť energetickú hladinu.
Napríklad jedna štúdia s 2483 ľuďmi zistila, že únava bola silne spojená so zvýšenou úrovňou stresu (13).
Stres môže narušiť spánok a spôsobiť nespavosť, ktorá môže viesť k zníženej energii.
Jedna malá štúdia zistila, že vyššia úroveň pracovného stresu bola spojená so zvýšenou ospalosťou a nepokojom pred spaním (14).
Ďalšia štúdia s 2316 účastníkmi ukázala, že prežívanie vyššieho počtu stresujúcich udalostí bolo významne spojené so zvýšeným rizikom nespavosti (15).
Tieto štúdie ukazujú asociáciu, ale nezohľadňujú ďalšie faktory, ktoré môžu hrať významnú úlohu. Je potrebný ďalší výskum, aby sa zistilo, či stres môže priamo spôsobiť zníženie energetickej hladiny.
Medzi ďalšie faktory, ktoré môžu hrať úlohu pri zníženej energetickej hladine, patrí dehydratácia, nízka hladina cukru v krvi, nesprávna strava alebo nedostatočná činnosť štítnej žľazy.
Zmeny v libide
Mnoho ľudí prežíva počas stresujúcich období zmeny v sexuálnej aktivite.
Jedna malá štúdia hodnotila hladinu stresu u 30 žien a potom zmerala ich vzrušenie pri sledovaní erotického filmu. U osôb s vysokou úrovňou chronického stresu došlo k menšiemu vzrušeniu v porovnaní s osobami s nižšou úrovňou stresu (16).
Ďalšia štúdia, ktorej sa zúčastnilo 103 žien, zistila, že vyššia úroveň stresu súvisí s nižšou úrovňou sexuálnej aktivity a spokojnosti (17).
Jedna štúdia sledovala 339 praktikantov medicíny. Prišla s výsledkami, že vysoká úroveň stresu mala negatívny vplyv na sexuálnu túžbu, vzrušenie a spokojnosť (18).
Existuje však mnoho ďalších možných príčin zmien v libide, vrátane hormonálnych zmien, únavy a psychologických príčin. Stres je len jednou z nich.
Problémy s trávením
Problémy s trávením, ako sú hnačky a zápcha, môžu byť tiež spôsobené vysokou úrovňou stresu.
Jedna štúdia skúmala 2699 detí a zistila, že vystavenie stresovým udalostiam bolo spojené so zvýšeným rizikom zápchy (19).
Stres môže postihnúť najmä tých, ktorí majú poruchy trávenia, ako je syndróm dráždivého čreva (IBS) alebo zápalové ochorenie čriev (IBD). Vyznačujú sa bolesťami žalúdka, nadúvaním, hnačkami a zápchami.
V jednej štúdii boli vyššie denné hladiny stresu spojené so zvýšenými tráviacimi bolesťami u 181 žien s IBS (20).
Jedna analýza 18 štúdií, ktoré skúmali úlohu stresu na zápalové ochorenie čriev, zaznamenala, že 72% štúdií zistilo súvislosť medzi stresom a tráviacimi ťažkosťami (21).
Aj keď tieto štúdie dokazujú súvislosť, je potrebných viac štúdií zameraných na to, ako môže mať stres priamy vplyv na tráviaci systém.
Pamätajte tiež na to, že tráviace ťažkosti môžu spôsobovať aj mnohé ďalšie faktory, ako napríklad strava, dehydratácia, úroveň fyzickej aktivity, infekcie alebo niektoré lieky.
Zmena chuti do jedla
Zmena chuti do jedla je v období stresu pomerne bežná.
Pod vplyvom stresu môžete úplne stratiť chuť do jedla, alebo naopak uprostred noci prepadnete chladničku.
Štúdia zameraná na vysokoškolských študentov zistila, že 81% z nich pocítilo zmenu chuti do jedla pod vplyvom stresu. 62% z nich malo zvýšenú chuť do jedla a 38% zaznamenalo pokles (22).
Štúdia zameraná na 129 ľudí vystavených stresu zistila u nich atypické chovanie, jedli, ale neboli vôbec hladní (23).
Tieto zmeny chuti do jedla môžu spôsobiť kolísanie hmotnosti v stresových obdobiach. Napríklad štúdia na 1355 ľuďoch zistila, že stres súvisel s prírastkom hmotnosti najmä u dospelých ľudí s nadváhou (24).
Aj keď tieto štúdie dokazujú súvislosť medzi stresom a zmenami chuti do jedla alebo hmotnosti, je potrebných viac štúdií.
Medzi ďalšie možné príčiny zmien chuti do jedla patrí konzumácia určitých liekov, hormonálne zmeny a rôzne psychologické stavy.
Depresia
Niektoré štúdie naznačujú, že chronický stres môže prispieť k rozvoju depresie.
Jedna štúdia s 816 ženami, ktoré mali depresiu prišla s výsledkom, že nástup depresie bol významne spojený s akútnym chronickým stresom (25).
Ďalšia štúdia zistila u 240 dospievajúcich, že vysoká úroveň stresu bola spojená s vyššou úrovňou depresívnych symptómov (26).
Štúdia 38 ľudí so závažnou depresiou dokázala, že stresujúce životné udalosti boli významne spojené s depresívnymi stavmi (27).
Pamätajte, že tieto štúdie ukazujú súvislosť, ale nemusia nevyhnutne znamenať, že stres spôsobuje depresiu. Je potrebný ďalší výskum významu stresu pri vzniku depresie.
Okrem stresu patrí medzi ďalších potenciálnych spúšťačov depresie rodinná anamnéza, hladiny hormónov, faktory prostredia a dokonca niektoré lieky.
Rýchly tlkot srdca
Rýchly tlkot srdca a zvýšená srdcová frekvencia môžu byť príznakmi vysokej úrovne stresu.
Jedna štúdia merala reaktivitu srdcovej frekvencie ako reakciu na stresujúce a nestresujúce udalosti a zistila, že srdcová frekvencia bola počas stresových podmienok výrazne vyššia (28).
Ďalšia štúdia uskutočnená na 133 tínedžeroch zistila, že podstúpenie stresujúcej úlohy spôsobilo zvýšenie srdcovej frekvencie (29).
V podobnej štúdii sa zistilo, že vystavenie 87 študentov stresujúcej úlohe zvyšuje srdcovú frekvenciu a krvný tlak. Je zaujímavé, že hranie relaxačnej hudby počas úlohy pomohlo zabrániť týmto zmenám (30).
Rýchly tlkot srdca môže byť spôsobený vysokým krvným tlakom, ochorením štítnej žľazy, určitými srdcovými stavmi a pitím veľkého množstva kofeínových alebo alkoholických nápojov.
Potenie
Vystavenie stresu môže spôsobiť nadmerné potenie.
Jedna malá štúdia sledovala 20 ľudí s palmárnou hyperhidrózou, stavom charakterizovaným nadmerným potením v rukách. Štúdia hodnotila mieru ich potenia počas dňa pomocou stupnice od 0 do 10.
Stres a cvičenie významne zvýšili mieru potenia o dva až päť bodov u pacientov s palmárnou hyperhidrózou, ale aj u tých v kontrolnej skupine (31).
Ďalšia štúdia zistila, že vystavenie stresu viedlo u 40 tínedžerov k nadmernejšiemu poteniu a zápachu (32).
Nadmerné potenie môže byť tiež spôsobené úzkosťou, vyčerpaním z tepla, stavmi štítnej žľazy a užívaním určitých liekov.