Keď vidíme, ako niekto niečo dosiahol (či už schudol alebo nabral svaly), väčšina ľudí v tichosti závidí. Nielen tie výsledky, ale aj železnú vôľu, a že sa vedeli prinútiť do cvičenia.
Keby ste tak aj vy vedeli, ako sa prinútiť do cvičenia a motivovať sa?
Mnohí predpokladajú, že vedieť sa prinútiť je cnosť a prospešné. No v skutočnosti, vôbec to tak nemusí byť. Aspoň nie z dlhodobého hľadiska.
Ako hovorí Biblia, prvým hriechom bolo zlyhanie sebakontroly. Inak povedané, neschopnosti sa prinútiť urobiť niečo iné, ako by sme mali. Eve bolo zakázané ochutnať ovocie na strome poznania. Pokušenie však bolo príliš veľké.
Poučenie znie, že musíte trénovať sebaovládanie. Či?
Možno nie. Je to skôr ilustrácia toho, že ľudia majú ďaleko od dokonalosti a naša schopnosť sebaovládania je výrazne obmedzená.
Namiesto prinútenia sa do cvičenia, hoci nás láka niečo iné, hoci aj ničnerobenie, je tu aj oveľa lepšia stratégia.
Ak budete hľadať spôsob, ako sa motivovať, dopredu idete do prehratého boja.
O čom tento článok nebude
Možno ste už niečo také čítali:
- odmeňte sa,
- nastavte si ráno budík a choďte cvičiť skôr
- a podobné povrchné rady.
Keby to tak bolo jednoduché z tej postele vstať. Len budík nezabezpečí, že aj vstaneme, aj sa oblečieme aj začneme cvičiť.
Je to smutné, čítať také nezmysly.
Ukecáte kamarátku. No dobre a čo potom? Myslíte si, že vydrží, keď ste ju donútili a ona naopak vás? Tiež sa jej nechce a keď to po 2 nútených tréningoch zabalí, rovnako to zabalíte aj vy.
Alebo kúpite si športové oblečenie?
No fajn, dáte ho do skrine a čo. Ste tam, kde ste boli. Stále necvičíte.
Dáte si jasný cieľ?
Možno je ním schudnúť z brucha alebo vyformovať. Môže to byť čokoľvek. Vy viete, čo to je. Máte to teraz asi na mysli.
A čo? Donútilo vás to ísť cvičiť? O tom pochybujem.
Priznajte si to. Stále sa vám asi nechce.
Alebo čo, oklamete sa?
Toto mi našiel Google.
Lož má predsa krátke nohy. Tak ako sa skôr či neskôr na jej základoch niečo rozsype, rovnako sa rozsype aj vaše cvičenie. Viete si predstaviť, že by ste sa najbližších X mesiacov klamali, aby ste sa vždy prinútili cvičiť? Veľmi smutná predstava.
Neviem ako u vás, ale takéto sprostosti urážajú moju inteligenciu. Ak nechcete byť z takýchto povrchných bulshitov sklamaný, ukážem vám, čo skutočne potrebujete.
Ako sa teda “prinútiť” cvičiť?
Hľadať spôsob, ako sa motivovať k cvičeniu či hľadať spôsoby, ako si zlepšiť silu vôle, nie sú riešeniami, sú to symptómy, ktoré prehlbujú problém, pre ktorý sa neviete premôcť k niečomu, čo by ste mali robiť.
Mnoho výskumov preukázalo, že spoliehať sa na vôľu, nútenie sa, či snahu o sebakontrolu, nevedie nikam. Aspoň nie z dlhodobého hľadiska.
Donedávna sa v psychológií verilo, že schopnosť sebakontroly a sila vôle je to, čo potrebujete. V súčasnosti však rastie počet dôkazov, že na oveľa efektívnejšie dosiahnutie svojich cieľov potrebujete diametrálne odlišný prístup.
V štúdii z roku 2011 publikovanej v časopise Journal of Personality and Social Psychology, vedci sledovali 205 ľudí po dobu jedného týždňa. Účastníci štúdie dostali zariadenia BlackBerry, ktoré sa náhodne zapli a pýtali sa účastníkov na ich túžby, pokušenia a sebaovládanie, ktoré v danom okamihu prežívali.
Narazili pritom však na zvláštny paradox. Ľudia, ktorí boli najlepší v sebakontrole, hlásili počas celého obdobia štúdie menej pokušení, ktorým museli odolávať. Zjednodušene povedané, ľudia, ktorí tvrdili, že vynikajú v sebaovládaní, ho takmer vôbec nepoužívali.
Nedávno túto myšlienku potvrdil a rozšíril psychológ Michael Inzlicht a jeho spolupracovníčka Marina Milyavskaya, ktorí sa zaoberajú otázkou, prečo úspešní ľudia niečo dokončia. Vo svojej štúdii podobným spôsobom týždeň sledovali 159 študentov na McGill University v Kanade.
Ak je vzdorovanie pokušeniu cnosťou, ako sa tvrdí, potom by lepšia schopnosť odolávať pokušeniam mala viesť k väčším úspechom. To však nie je to, čo zistili výsledky ich experimentu publikované v odbornom časopise Social Psychological and Personality Science.
Študenti, ktorí museli prejavovať väčšiu sebakontrolu, neboli úspešnejší pri dosahovaní svojich cieľov. Boli to študenti zažívajúci menej pokušení, ktorí boli úspešnejší. Dokonca, študenti, ktorí sa museli viac kontrolovať, uvádzali, že sa cítia viac vyčerpaní. Takže nielenže nedosahovali svoje ciele, boli tiež viac vyčerpaní z pokusov o sebakontrolu.
Ale nepotrebujete tu odo mňa odkazy na viac vedeckých dôkazov, aby ste, vedeli, že sebakontrola je náročná.
Každý rok si prvý januárový týždeň mnohí z nás dajú svoje novoročné predsavzatia. Keď boli fitká pred koronou otvorené hneď 2. januára, zrazu sa v posilke nedalo pohnúť a bola tlačenica. Odrazu sa chudne, zdravo sa stravuje. Iní prestávajú fajčiť, váš spolubývajúci zabalil do chladničky ovocie a zeleninu, váš priateľ si práve kúpil 10 kníh o tom, ako zmeniť svoj život.
Skončí január, uvidíte suseda, ako znovu fajčí. Fitká sú opäť v normále, vášho priateľa zavalili povinnosti natoľko, že knihy už zbierajú nejaký čas prach.
Motivácia je veľmi nestála. Iba motivácia vás neudrží v pohybe. Motivácia vás maximálne tak na chvíľu nakopne. Ruka v ruke s ňou sú spojené emócie a tie sú prelietavé. Raz sa cítite tak, potom inak. Nielen zo dňa na deň, ale aj z hodiny na hodinu. Keď o mesiac ani neviete, čo ste si predsavzali, ale náhodou stretnete toho známeho, ktorí sa rozhodol schudnúť, aj sa mu/jej to trochu podarilo, opäť ste motivovaný niečo zmeniť. Ale len do chvíle, kým ten známy nezíde z mysle.
Čo potom urobíte, keď motivácia razom vychladne? Začnete si to ospravedlňovať a čímkoľvek odôvodňovať:
- Som príliš unavený na cvičenie.
- Jeden kúsok navyše nezaškodí.
- Od zajtra.
- Od budúceho týždňa.
Nestálosť motivácie, vôle či nútenia sa je dôvod, prečo sa NEMÔŽETE spoľahnúť na motiváciu. Jeden deň tam je, ďalší zasa nie.
Čo v skutočnosti treba robiť namiesto nútenia sa do cvičenia
Ľudia často hovoria, ako majú problém pri niečom zotrvať. Týka sa to hlavne cvičenia. Vedia, že by mali, ale aj tak to nerobia, alebo to krátkodobo robia s odporom. A potom sa na to vykašlú.
Ak sa budete nútiť, skôr či neskôr to vzdáte. Väčšinou to bude skôr. Nikoho nebaví práca, do ktorej sa musí nútiť.
Skvelým spôsobom, ako sa “motivovať” či “prinútiť” cvičiť, je neriešiť motiváciu ako faktor, ktorý ovplyvňuje, či si zacvičíte alebo nie. Niekedy je najlepším rozhodnutím žiadne rozhodnutie.
Znie to ako filozofická hádanka, ale v skutočnosti je to veľmi jednoduché. Ak máte s niečím problém, často pomáha to neriešiť a eliminovať vo svojom okolí všetko, čo by tento problém mohlo opäť spustiť. Pri závislosti na alkohole pomáha, ak doma nie je žiadny alkohol a okolo alkoholu v obchode idete oblúkom. Ak máte chuť na sladké a neviete sa kontrolovať, všetko sladké doma vyhoďte a vôbec ho na nejaký čas nekupujte.
Pôst od niečoho vám umožňuje nerobiť rozhodnutie a úplne eliminuje problém s rozhodnutím či áno alebo nie. Jednoducho to nemáte, tak nad tým ani nepremýšľate.
Rovnako to je aj s motiváciou. Ak sa nebudete zaoberať tým, ako veľmi ste motivovaný a či sa na to cítite, a jednoducho len začnete, tak je problém vyriešený. Už ste začali, sústredíte sa na tú činnosť, neriešite, či ste motivovaný, lebo už ste v tom a idete.
No ale ako jednoducho začať? To je tá ťažšia časť, ale nie je to nič, čo by sa nedalo zvládnuť. Dá sa spraviť jedna vec.
Vo všetkom potrebujete silné základy. Ak ich máte, máte niečo pevné, na čo som sa dá stavať.
Ak ich nemáte, časom sa to celé rozpadne. Bude to fungovať. No iba nakrátko. Dá vám to chvíľkové poštuchnutie vpred. Aj to niekedy treba. No vždy ide o to, čo bude fungovať dlhodobo.
A dlhodobo bude fungovať plán, ktorý dodržíte, pretože chcete a vidíte v tom hodnotu. Nie preto, lebo musíte, ale preto, lebo chcete a ceníte si svoje úsilie. Môžete občas niečo nedodržať, nič sa nestane. Nikdy nejde všetko na 100% podľa našich predstáv. Dôležité ale je byť konzistentný. To vždy vždy vždy tromfne motiváciu a nútenie sa.
Môžete sa cítiť naprd, môžete mať zlý deň nemusíte sa na to cítiť, ale konzistentnosť vyhrá zakaždým.
Každý človek žije podľa svojich hodnôt a priorít. Robí v prvom rade to, čo si najviac cení a až v poslednom rade to, čo si necení, ale musí.
V momente, keď si ľudia určia cieľ, ktorý je zároveň v súlade s ich najvyššími hodnotami, stanú sa z nich najsilnešie verzie seba samých, ktoré neriešia motiváciu.
V týchto momentoch sú najviac vytrvalí, najviac disciplinovaní, a zároveň aj najviac naplnení vo svojom živote.
Akonáhle presunú život na nižšie hodnoty, začnú veci odkladať, nebaví ich to, skrátka, robia len to najnevyhnutnejšie.
Každý, kto si dáva ciele v súlade so svojimi najvyššími hodnotami, má zároveň aj najväčšiu pravdepodobnosť, že jednoducho začne, vytrvá a nebude primýšľať nad tým, či sa teraz cíti motivovane.
Už spomínaný Michael Inzlicht to navrhol v psychologickom modeli hodnotového rozhodovania, ktorého je spoluautorom. Jednoducho povedané: Ak si to ceníte viac ako čokoľvek iné, radi to urobíte. Aj keby to malo trochu bolieť.
Nikto vám motiváciu nedá. Nedostanete ju na paprieri v práci od nadriadeného. Nedostanete ju v reklame. Nedostanete ju v televízii. Nedostanete ju na YouTube. Nedostanete ju na Facebooku či Instagrame. Nedostanete ju od nikoho. Bodka.
Zabudnite na televízne reality show, kde tréner kričí na obézneho človeka, ktorý vypľúva dušu a nevládze a núti ho pokračovať, že už odpadáva. To je iba pre vaše pobavenie. Takto veci v skutočnosti nefungujú.
Je dobré mať niekoho, kto vás podporí a povzbudí, ale nikto vás nemôže dlhodobo motivovať.
V konečnom dôsledku je to na vás. Buď to chcete, lebo v tom vidíte hodnotu, alebo to nechcete, lebo v tom vlastne hodnotu nevidíte. Ak je to v súlade s vašimi hodnotami a vnútorným nastavením, nepotrebujete sa nútiť, ani motivovať. Jednoducho to pôjde.
“Ostatní boli znechutení v tvári, že ešte pred sebou majú opakovanie. Ja som sa na to (cvičenie) tešil. Prečo? Pretože som vedel, že každé opakovanie, ktoré som spravil, každú sériu, ktorú som spravil, a čím viac závažia som dvíhal, bol som o krok bližšie, aby som svoju víziu premenil na skutočnosť.” – Arnold Schwarzenegger
Nesnažte sa nútiť, alebo pracovať na sile vôle pri cvičení. Zlyháte. V skutočnosti pri cvičení na nej ani veľmi nezáleží.
Nedávny národný prieskum z Chicagskej univerzity zistil, že až 75% Američanov si myslí, že nedostatok vôle je prekážkou chudnutia. Napriek tomu existuje vedecký konsenzus, že kríza obezity je výsledkom mnohých faktorov vrátane nadmerného príjmu kalórií, prostredia, ktoré vás núti viac jesť, nezdravý životný štýl a málo pohybu. Okrem iných. Sila vôle tam ani len nie je.